It’s never too late for a celebration! (VALENTÍN, MOJA DRAHÁ JÚLIA!)

A dovoľte mi sa týmto presunúť k poslednému darčeku, ktorý som si pre Vás dnes pripravila, Vy všetci zábavný ľudia, ktorí so mnou súhlasíte, že nikdy nie je na škodu zabaviť sa :D!

Isteže na to nie je vždy vhodná doba, no pokiaľ to nie je úplne nevhodné, nikdy by sme nemali premeškať príležitosť zabaviť sa. Zasmiať sa. Pousmiať. Či pokojne popukať od smiechu!

Smiech je liek. A nech je to akokoľvek staré tvrdenie, je stále maximálne pravdivé a mám pocit, že na to ľudia dnes pomerne často zabúdajú, či nenachádzajú príležitosti.

Nikdy, však nie sme dosť starí na smiech. Nikdy nie je neskoro pozerať sa na svet s nadhľadom. Priateľsky si utiahnuť zo seba, či z nášho okolia.

Život máme jeden, ale keď ho žijeme správne, tak jeden stačí a mali by sme z neho vyťažiť maximum.

O tomto všetkom hovorím preto, že aj táto dnešná druhá báseň - áno, VALENTÍN, MOJA DRAHÁ JÚLIA! je názov druhej básne, o ktorú by som sa s Vami dnes rada podelila - vznikla vlastne úplne spontánne :D.

Moja oslava Dňu sv. Valentína, totiž končila tým, že som pozerala televíziu (Harryho Pottera, ak by sa niekto pýtal :)) :D. Ale vôbec si na to nesťažujem, potešilo ma to! A ako som si tak s niekým písala, zrazu som mu do chatu napísala pár veršov. Bezmyšlienkovite. Tie, čo sa zo mňa vysypali. A z týchto pár veršov som sa dnes rozhodla vytvoriť krátku, zábavnú, no i vysoko umeleckú báseň.

Tak trochu som ju zasadila do obdobia Shakespeara, konkrétne do tragédie Rómea a Júlie a vytvorila z nej báseň pre všetky ženy - Júlie - ktoré sme pred pár týždňami oslavovali svoj deň (Medzinárodný deň žien), no taktiež pre tých, ktorí boli počas Valentína s rodinou, knihou či filmom, tak ako ja :D!

Vedeli ste o tom, že meno Júlia je meno rímskeho pôvodu, ktoré znamená mladá a božská? Tak dúfam, že na to budete myslieť, keď budete čítať dnešné verše (pre každú jednu z nás) ;)!

Užite si aj dnešné umelecké a filozofické okienko, ako aj zvyšok večera :)!

...

And let me now move on to the last gift that I have prepared for you today, all you fun people who agree with me that it never hurts to have fun :D!

Sure, it's not always the appropriate time, but unless it's completely inappropriate, we should never miss an opportunity to have fun. To laugh. To smile. Or simply burst out laughing!

Laughter is medicine. And as old a statement as it is, it is still extremely true, and I feel like people forget that quite often these days or they don't find opportunities.

We are never too old to laugh though. It's never too late to look at the world from a simpler perspective. In a friendly way, we can make fun of ourselves or our surroundings.

We have one life, but when we live it right, one is enough and we should make the most of it.

I am talking about all this because this second poem today - yes, VALENTÍN, MOJA DRAHÁ JÚLIA! is the name of the second poem, which I would like to share with you today - I actually came up with it completely spontaneously :D.

My celebration of St. Valentine's Day, actually ended with me watching TV (Harry Potter, if anyone asks :)) :D. But I'm not complaining about it at all, it made me happy! And as I was texting with someone, I suddenly wrote a few verses to them in the chat. Thoughtlessly. Those that spilled out of me. And today I decided to create a short, funny, but also highly artistic poem from these few verses.

I kind of put it in Shakespeare's period, specifically in the tragedy of Romeo and Juliet, and created a poem from it for all the women - Juliets - who celebrated their day (International Women's Day) a few weeks ago, but also for those who spent the Valentine's Day with family, a book or a movie, just like me :D!

Did you know that the name Juliet is a name of Roman origin, meaning young and divine? So I hope you'll be thinking of that as you read today's verses (for each of us) ;)!

Enjoy today's artistic and philosophical window as well as the rest of the evening :)!

VALENTÍN, MOJA DRAHÁ JÚLIA!