Literatúra ako druh umenia
(Výklad)

               Literatúra je jeden druh umenia, no je možné ju definovať aj teoreticky. Najjednoduchšia definícia je, že je to práca so slovom, ako i umelecký prejav človeka. Špecifickejšie je literatúra slovesné umenie a je dokázané, že má priaznivé účinky na ľudskú psychiku, oslobodzuje dušu, dáva človeku pocit, že niekam patrí, ale tiež ho intelektuálne povyšuje. Mladá, súčasná slovenská spisovateľka Mary Roe tvrdí, že literatúra poskytuje nekonečný priestor pre tvorivosť a dáva voľnosť duši.

                    Ako všetky žijúce i nežijúce zložky tejto planéty, aj literatúra má svoju históriu. Literárna história sa zaoberá výskumom dejín literatúry. Definuje literárne obdobia, literárne smery a literárne žánre. Dejiny literatúry sú evidenciou našej existencie, aj nášho vývoja ako spoločenstva. Avšak, ani literárny svet sa nezaobíde bez kritiky. Tu kritika posudzuje kvalitu literárnych diel a ovplyvňuje čitateľov vkus. Ako sme si mohli už niekoľkokrát všimnúť, literatúra formuje unikátne indivíduá, ponúka jej čitateľom širší obzor v často komplikovanom svete. Literárne umenie pomáha ľuďom nájsť samých seba, privádza nešpecifikovateľný pokoj na duši a dodáva istotu, i keď je to iba veda, ktorá sa venuje kompozičným postupom, veršovým systémom a výrazovým prostriedkom umeleckých literárnych diel.

                   Príbehy a básne, akéhokoľvek obdobia, sa prirodzene stávajú naším študijným materiálom pri poznávaní vývinu človeka, hoci to možno vždy neregistrujeme. Domnievame sa, že práve literatúra je jedným z faktorov, ktoré nám dnes umožňujú študovať históriu a pochopiť ľudské vnútro. Boli nájdené diela starovekej literatúry, stredovekej i súčasnej, a práve to sú dôkazy, že sa literatúra rozvíja spolu s nami. Stredovekú, vystriedala humanistická a renesančná literatúra, potom nastúpila baroková, nasledovaná klasicistickou. Pre Slovenskú republiku mala veľký význam romantická literatúra a pre celý svet realistická.  Modernu vystriedala temná medzivojnová a povojnová literatúra. Momentálne sa nachádzame v súčasnom literárnom období, a pokiaľ sa bude level našej evolúcie zvyšovať, vieme, že i literatúra neprestane rásť.

                   V stredovekom literárnom období (3000 p. n. l. – 5. stor. n. l.) sa rodili prvé náboženstvá, čo viedlo k vzniku žalmov , bájok a eposov. V období baroka, náboženstvo viedlo k nepokojom, ktoré vyústili do vojen, no osvietenstvo a klasicizmus sa znovu preorientovali na ideály antiky a utláčané národy začali bojovať za inteligenciu a emancipáciu. Literatúra, však nie je umenie len pre duchovenstvo, siaha hlbšie, do ľudského vnútra a je studienkou pre senzitivizmus. Počas romantizmu, básnici a spisovatelia na papier zdokumentovali smútok a ich trápenie uprostred nespravodlivej doby, pričom v realizme môžeme badať náznaky radosti z hospodárskeho a ekonomického rozvoja pozemského sveta. Najmä realistické diela sú dôkazom, nielen ľudskej emocionálnej vyspelosti, ale aj racionálnej. Literárna minulosť viedla k tomu, že v súčasnom literárnom období (od 1989) existujú literárne diela intímnej lyriky, romány, poviedky i novely, či televízne seriály a muzikály.

                    Na záver môžeme zhodnotiť, že počiatky literatúry, síce siahajú do veľmi dávnych čias, ale umenie, ktorým literatúra je tu navždy aj ostane. Literatúra je kľúčom k vedomostiam a pochopeniu, a to vedie k otvorenej ľudskej duši a emocionálne inteligentným a pokojným živým jedincom. Literárne umenie je terapiou pre jej tvorcov a ich diela sú učiteľom každého, kto ich číta. Ruský revolucionár a filozof Nikolaj Gavrilovič Černyševskij raz múdro podotkol: ,,Vedecká literatúra zachraňuje ľudí pred nevedomosťou, a krásna literatúra pred hrubosťou a vulgárnosťou.“