VALENTÍN, MOJA DRAHÁ JÚLIA!

Že prestať si mám všímať rumenec v Tvojich lícach? 

Že začať ho mám prehliadať? 

Že nemám vyzdvihnúť Tvoj pôvab, keď svietil by i v najhlbších nociach? 

Že mám mlčať a pravdu si nechať visieť na perách?

Nevyrieknuť tie najsladšieho nektáru slová? 

 

Len riekni Ty mne, Júlia moja! 

Ó, láska moja! Srdca puk! 

Ako môžem, keď toľko ruží v alejách sveta kvitne!

Všetky také božské, nadpozemsky nádherné! 

 

Ó, neodíď, Ty mne najdrahší,

puk svätého Valentína! 

Duše mojej žiara! 

Ty tŕň, čo do srdca sa mi zabodáva!

Prosím, neopúšťaj ma,

rana mne najmilšia! 

Zostaň, kým srdce bije! 

I jeho posledný úder s Tebou

do nebies vzlietne!