Keep Searching for Your Light Even at the Darkest Hour (PRECIOUS, LIVE ON)
- Viki Pavlovicova
- Oct 23
- 5 min read
Warm greetings to every kind person with a good heart in this world :)!
It's been such long time, since I last added something new to my archive VIKPAVsite... Actually, just now when I was looking at the last post on VBlog, I saw that it's been almost a year! Wow! Time really does fly fast...
It seems terrifying, doesn’t it? You feel like you haven't even properly turned to the other side, and the new year is already over...
However, it shouldn't stress us and we shouldn't feel like we need to rush somewhere all the time... Let's slow down.
Whether it's in winter, whether it's in summer. Even when the spring flowers bloom or the autumn wind blows. Let's stop and breathe properly. Let's feel like humans.
Bad days might come and they will. They'll also going to be surely replaced by the good ones though.
And that's what happened to me... The new year started smoothly (thankfully), but it got a lot chaotic, tiring and it took unexpected turns, many of them not pleasant, from then on.
The last months, weeks, before summer, everything felt wrong.
My life was messy and I felt like everything I did was wrong. It grew to that extent, that even the things that often seem like the only right ones in my life, when everything else falls apart, felt like when I was doing them, I was committing a crime.
That's when I started writing the poem I would like to introduce to you today... :)
PRECIOUS, LIVE ON is consisting of words I needed to hear back then, but when I reached the end of the poem, I eventually realised that the only person who could tell them to me was myself.
It's my ballad about me and my beloved writing.
It's me at the lowest place in the abbyss, where I feel like giving up on my writing is the only right thing to do.
To let it go, one of the most precious creations in my life, to set it free, in order to safe its purity from the dirt of this world, even I feel like I can't fight anymore.
A ballad about my most beloved and vivid dream.
However, just like always, even at the darkest place, my writing shows me the light I need to follow. The light which completes who I am, which is my proof. And just like that, after hurtful and heartful verses filled with sorrow and despair, at the end, the ballad turns into an ode.
And just like that, I realise that "PRECIOUS, LIVE ON" is the only thing I want to keep telling my bloomed dream - my unbeatable & powerful writing - and also the only thing that it deserves to hear.
It doesn’t deserve anything else. It deserves to live.
Might the world try to tear it apart and take it away from me, as long as it's bounded to me, I'll never stop breathing life into words. I'll never stop fighting for the magical unity we create together.
And so I hope, my words reach you when and where they should... I hope you'll never stop fighting for your dreams <3!
"When it feels like you're failing, when it feels like there's no meaning in it anymore, remember why you started doing it in the first place, why did it pull you towards itself at the beginning.
Never forget your reason. Never forget your motivation. Never forget your roots.”
- Vick
Please, enjoy PRECIOUS, LIVE ON to the fullest! It's one more of my sincere, vulnerable yet unbreakable testimonies :) <3!
...
Srdečné pozdravy každému láskavému človeku s dobrým srdcom na tomto svete :)!
Už je to taká dlhá doba, odkedy som naposledy pridala niečo nové do svojho archívu VIKPAVsite... Vlastne, práve teraz, keď som sa pozrela na posledný príspevok na VBlogu, zistila som, že je to už takmer rok! Páni! Čas naozaj letí rýchlo...
Znie to až desivo, však? Máš pocit, že si sa ešte ani nestihol poriadne otočiť na druhý bok, a nový rok je už preč...
No nemalo by nás to stresovať a nemali by sme mať pocit, že sa musíme niekam neustále ponáhľať... Spomaľme.
Či je zima, či leto. Aj keď kvitnú jarné kvety alebo fúka jesenný vietor. Zastavme sa a poriadne sa nadýchnime . Cíťme sa ako ľudia.
Zlé dni možno prídu a aj prídu. Ale určite budú aj nahradené tými dobrými.
A presne to sa stalo aj mne... Nový rok sa začal pokojne (našťastie), no od tej chvíle sa všetko stalo chaotickým, únavným a nabralo to nečakané smerovania - mnohé z nich, žiaľ, nie príjemné.
Posledné mesiace, týždne, pred letom, bolo všetko akosi zle.
Môj život bol rozhádzaný a mala som pocit, že všetko, čo robím, je nesprávne. Dokonca až do tej miery, že aj veci, ktoré sa pre mňa často zdajú byť tie jediné správne, keď sa všetko ostatné rúca, zrazu pôsobili, akoby som tým, že ich robím, páchala zločin.
A práve vtedy som začala písať báseň, ktorú by som vám dnes rada predstavila... :)
PRECIOUS, LIVE ON pozostáva zo slov, ktoré som vtedy potrebovala počuť, ale keď som sa dostala na koniec básne, napokon som si uvedomila, že jediná osoba, ktorá mi ich mohla povedať, som bola ja sama.
Je to moja balada o mne a o mojom milovanom písaní.
Je to o mne na najnižšom mieste v priepasti, kde mám pocit, že vzdať sa svojho písania je to jediné správne, čo môžem urobiť.
Nechať ho ísť - jedno z najvzácnejších výtvorov v mojom živote - oslobodiť ho, aby som zachránila jeho čistotu pred špinou tohto sveta, proti ktorej mám pocit, že ani ja už nie som schopná bojovať.
Balada o mojom najmilovanejšom a najživšom sne.
No, ako vždy, aj na tom najtemnejšom mieste mi moje písanie ukazuje svetlo, ktoré musím nasledovať. Svetlo, ktoré ma dopĺňa, ktoré je mojím dôkazom. A tak, po bolestivých a úprimných veršoch plných smútku a zúfalstva, sa balada napokon mení na ódu.
A práve vtedy si uvedomím, že „PRECIOUS, LIVE ON“ je to jediné, čo chcem stále hovoriť svojmu rozkvitnutému snu — svojmu neporaziteľnému a silnému písaniu — a tiež je to to jediné, čo si zaslúži počuť.
Nezaslúži si nič menej. Zaslúži si žiť.
Nech sa svet akokoľvek snaží roztrhať ho na kusy a vziať mi ho, pokiaľ je so mnou späté, nikdy neprestanem vdychovať život do slov. Nikdy neprestanem bojovať za tú magickú jednotu, ktorú spolu vytvárame.
A tak dúfam, že moje slová si vás nájdu - vtedy a tam, kde majú. Dúfam, že nikdy neprestanete bojovať za svoje sny <3!
„Keď máte pocit, že zlyhávate, keď sa vám zdá, že všetko stratilo zmysel, spomeňte si, prečo ste s tým začali, čo vás k tomu na začiatku pritiahlo.
Nikdy nezabudnite na svoj dôvod. Nikdy nezabudnite na svoju motiváciu. Nikdy nezabudnite na svoje korene.“
- Vick
Prosím, užite si PRECIOUS, LIVE ON naplno! Je to ďalšie z mojich úprimných, zraniteľných, no nezlomných svedectiev :) <3!







Comments