ZMYSLOM NAPLNENÉ

Prázdne slová v tichu dní,

osamelé a smútok v nich.

Slová plné elánu,

v tom zmätku za stenou.

​

Hľadám, pátram, 

pred okom lupa, v dlaniach ich ďalekohľad.

Nič nenachádzam, vietor vanie,

drevo puká, tma sa prebúdza,

no živá duša kroky neprezrádza.

​

V miešačke sa malta mieša,

hviezdy na oblohe, mesačný svit.

Dve studne, tie belasé oblaky,

hľadia, pozerajú na tento svet.

​

Modroočko sediac pri mne

a ja, zvedavý nezbedník,

dno v studni je môj terč jediný.

A slová, kopia sa vo dverách zavretých.

​

Slová hrniem, vety, súvetia,

odraz v zrkadle, ten počúva.

Obraz mizne, isté slová späť sa už nevrátia.

Skončili niekde tam, kde tie

tvoje nemé môžu začínať.

​

V tom mne, krútiaca sa miešačka

ozve sa v bubienkoch,

srdce začne známo biť do jej tónov čarovných.

Zrazu obraz je jasnejší a pár slov istejších.

​

Jej krútenia, ich melódia, núti ma tancovať

a s úsmevom pamätať.

Necháva to Malô, opäť vykrúcať

a úsmevy čarovať.

​

Tak znovu pohľadám kľúč a dvere otváram,

javí sa, že niet dôvodu ich zatvárať.

Či ich obsah žiari ako slnečný lúč,

či páli ako ľadový mráz,

sklopíš zrak, zdvihneš prst a počúvaš.

​

Možno aj nechcene, no načúvaš.

A ak dvere sa otvoria, pokrútiš hlavou,

a iba priateľsky sa chechtáš.

Vtedy príde ten čas, kedy zámok nezamykám

a spolu s tebou, vždy otvorený ho mám.

​

Niet múru, niet štítu, niet motívu,

čo hurónske ticho nesmel by prekričať.

Sklenené plátno, na ňom postava útla a usmiata,

uprostred hviezdneho večera

na šamlíku sediaca a hore hľadiaca.

​

Jediné, čo prekáža, je ľútosť, čo jej v očiach nachádzaš,

že malta je už na kachličky ako stvorená a

miešačka sa môže odkladať.

Malé kvapky slzného prameňu,

možno jej na mihalniciach vídaš.

​

Tajomstvá skryté za oponou,

pred ňou bilióny hercov hrá.

Spisovateľ je majstrov pán, 

ten kto tú hru napísal.

Jedny závesy sú preňho len púštny prach.

​

Píšem, písmená v jednej kope vyberám,

nikto nechce celý príbeh hneď rozoznať.

No ty tú možnosť máš, čestné kreslo 

na blankytnom balkóne máš.

​

Celý príbeh ti nepredám,

no pamäť ťa so srdcom privíta.

Jedinečná dejová línia,

a ty v nej s nimi hráš.

​

Prázdne slová v tichu dní,

osamelé, no nájdeš šťastie v nich.

Slová plné elánu,

s hlbokým citom stále prežijú.