JARNÉ KVIEŤA

Majestátny pôvab a šarm,

priamo z Francúzska prišiel neskorý jarný dar.

Ulice Anglicka vypĺňa svojím noblesným srdcom.

Sychravé dni, tak bežné, zjemňuje,

svojou ladnou chôdzou farebnie.

​

Havranie vlasy, ako keď naše jazero na jar žblnká.

Oči, ako keď na jar naše jazero sa ligoce

a zelená húština ho obklopuje.

Jazero, pýcha našej domoviny,

no toto jarné kvieťa, v máji ju rozohní.

​

Tá vie, čo sa nosí, elegantná či odvážna,

najtmavší tieň jej delikátnu tvár nezatemní.

Dámy v uliciach a sálach, žiadna...

Žiadna jej žiaru nepresvieti.

Francúzsko sa im zdá príliš,

no potajme každá túži zahrať sa na ňu,

zahrať, aspoň raz za úsvit.

​

Keď toto kvieťa, svoje lupene na jar či leto otvorí,

prekrásny a prirodzený šarm, rozum,

tvoje prekvitajúce lupene, hneď do puku uzavrie

a tvoje listy, iba pozorne k sebe natočí.

​

Tvoj dych zastaví, aspoň na malú chvíľu úplne odstráni.

S ňou čas plynie ako vodopád na mieste, kde vyviera.

Jej krása spomalí môj tep,

jej slová ukradnú každé moje ďalšie,

jej srdce si ma ochočí.

​

Som uzamknutý v tej sviežej jarnej

a čerstvej letnej nádielke.

Snáď farebná jesenná a krištáľová zimná ma omámi.

Jarné kvieťa si ustrážim,

aj keď listami zapadnem a ľadom primrznem.

​

Dokonalosti na svete niet,

no jeden pohľad na tú letnú záhradu plnú hier,

môj rozum splieta sa s naivnou predstavou

a slepá láska sa mi popod nohy prepletie.

Listy zo stromov oblakmi ma nesú,

každý nasledujúci deň.