VEĽKÝ ČLOVIEČIK

Bezmyšlienkovité lietanie,

také krehké, no nádherné.

Úsmev na tvári

a oči plné radosti.

​

Sediac doma na zemi,

hrajúc sa a skákajúc po dome,

to všetko je kúzelné,

 nič, čo by mi schmúrilo myšlienky.

​

Ten pocit voľnosti,

krídla ešte nestihli roztiahnuť,

spievajú si, tancujú,

mne radosť do života prinášajú.

​

Mojou súčasťou to viac nie je,

už letím a viem, že možno ľahko padnem.

Už viem, že tešiť sa, to stále nejde,

viem, že svet skrýva i temné dvere.

​

Oblaky, mračná,

často vystriedajú slnko.

Ale vy na to nepomyslite ani náhodou.

Nemyslite na nič, iba sa radujte.

​

Všímajte si iba to krásne,

nech stále existuje dôvod, prečo písať básne.

Život je pekný, ja viem,

a nič nie je krajšie ako vašimi očami naň hľadieť.

​

Ráno sa zobudíte, a je to len ráno,

deň príde a vy sa smejete.

Večer neočakávate, čo sa zajtra stane, 

noc, tá je plná snov.

​

Nech to tak len zostane.

Vždy vám pomôžem nájsť čarovné dvere,

budem s vami deň, čo deň,

budem víla a rytier na vašom ramene.

​

Nech sa chichocete,

kým noc nepríde,

nech vám pekné sny prinesiem.

Nech vaše viečka nič neťaží.

​

Ak budem môcť, ochránim vás

a deň vám urobím, čo najkrajším.

Pretože, ak vy sa máte prestať smiať,

radšej si za vás poplačem ja.

​

Vy sa ničoho nebojíte,

našu zbabelosť hravo zaslepíte.

Ste statočné a múdre,

nášmu svetu zmysel dodávate.

​

Navždy budem srdcom s vami,

 vy anjeliky magické.

Ruku vám podám vždy a náruč otvorím,

nech každý váš ďalší deň, plný rozprávok je.