PRÍMORSKÁ MÁGIA

Cesta do neznáma,

tá dlhá, vlniaca sa šírava.

Ľahký nádych, hneď zrána,

ladnosť pohybov, krásna melódia.

A časť vtáčieho kŕdľa, tiahne za pohoria.

​

Vznášajú sa vtáky na oblohe,

každý tak nespútane poletuje.

Smie dobehnúť ich iba lodné plachtenie,

nepremožiteľnými vetrami poháňané.

Cesta, tá až za horizont vedie.

​

Bez prekážok, bez obmedzení.

Život naplnený, dokonale prežitý.

Bez pravidiel, bezodné pocity.

Aj krv v žilách má iba samé prílivy;

Ako obloha, po večeroch do ružova sa farbí.

​

A tá voda - chichotajúca sa nádhera.

Neopísateľne šteklivá, tá sa od vždy hmýrila.

Slnko sa na nej šantí, je to očarujúca paleta.

Piesok rád sa pomedzi prsty presýpa.

A vánok? Nádej, radosť a príležitosť večná.