CHALÚPKA KÚZELNÁ

Prúdiaci vánok do vlasov vanie mi,

ten vzduch, čo moji predkovia vdychovali.

Hlboký nádych, výdych, úsmev na tvári,

akoby tlkot ich srdca bil v mojej hrudi.

 

Tie polia, čakajú, kým v teplej náruči,

v slnečniciach a repkách olejných,

hrejivým slnkom zaliate,

pokojne, moje telo do nich zapadne.

 

Možno ste tade kráčali,

tie isté chodníky ste míňali,

tú istú oblohu sledovali

a rozjímali...

 

Rozjímali, čo zajtra navariť,

a či treba zvieratá nakŕmiť,

čím zamestnať svoje deti, 

a ako obohatiť ich zručnosti.

 

Ak niekto povie mi, že ťažké časy to boli,

tak mu to uverím, porozumiem a pochopím.

Ale i plné pokoja boli, spokojnosti, 

len čo si spomeniem, dušu chlácholia mi. 

 

Moje srdce tlčie v harmónii s tvojimi lúčmi, 

tvoje záhady urýchľujú môj tep, 

žijem, som blízko ti, 

a že nikde nie je lepšie mi, viem. 

 

Možné je, že v niekoho očiach som staromódna. 

Možné je, že si povedia, že neplávam s dobou v jednom prúde. 

Možné je, že ma nepochopia, 

no nezáleží na tom, čo sa deje, aj tak moja ruka vždy natiahne sa k tebe.

 

Komu na tom záleží? 

Dlhujem ti toho veľa, 

a aby si zmizla, to nedopustím. 

Som tu, pevne stojím na zemi a neopustím. 

​

......

 

Moje detstvo si skrášľovala, 

si so mnou teraz, v búrlivom období. 

Snáď sa budeme stretávať aj v budúcnosti, 

spolu do neznáma... 

Stretneme sa a pokračujeme spolu na polcestí. 

 

Nespočetné množstvo tajomstiev Ty skrývaš, 

nik by to nepovedal na prvý pohľad. 

No ja na to nepotrebujem brať ohľad, 

všetky tajomstvá s Tebou zdieľam, 

ľúbezne ma objímaš. 

 

Zostaň stáť nohami pevne na zemi,

smiem prosiť? Daj tomu ešte pár rokov.

Žiaľ, nedovolím Ti zmiznúť mi pred očami,

vykĺznuť z mojich prstov.

Ešte nie, nie je Tvoj čas.

 

Si čarokrásna, si veľká kniha spomienok,

Tvoje okolie sa s Tebou priatelí;

Vaše lúče svietia každodenne do mojich myšlienkových údolí.

To, čo s vami zažívam, má veľký podiel na mojom zmysluplnom bytí.

 

Vkladám naše spoločné chvíle do všetkých príbehov,

nikdy nezabudnem na Tvoju výnimočnú existenciu.

Nemusím o Tebe príbeh rozpovedať,

lež i tak ma inšpiruješ k ostatným líniám deja.

 

Neodmysliteľná súčasť mojich dní,

mojej pamäti.

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť;

Si to Ty, dopĺňaš to ostatné.

 

Nehýbeš sa, nedýchaš.

Stojíš na mieste a prežívaš.

Ale, i tak sa mne s Tebou ľahšie dýcha.

Si plná života, hoci jestvuješ, už nejaké tie letá.

 

Máš pred sebou ešte kopu rokov života,

môžeš sa rozvíjať,

no i tak stále taká istá zostávať.

A ja od Teba veľmi rada prijímem ponuku do tanca,

naďalej sa budeme spolu životom vykrúcať.