VIKPAV
NÁHODY
Znenazdajky prišla som,
nedávne obrazy prebudila som.
Verím, že príjemným zosobnením spomienky bola som,
i keď len polovicu času dostala som.
Možno to bolo času málo
a možno času veľa bolo to.
To ja nechám na každom,
čas každému uniká inou rýchlosťou.
Lež slová sypú sa mi z mysle rovnako,
presne tak ako to bolo vtedy, na začiatku.
To sa nezmení, sľubujem to,
hoci by ste boli len jedným z mála mojich podporovateľov.
Život býva ťažký,
plný nespravodlivostí a hmlistých dní,
no i cez mračná vždy slnko zažiari,
keď čo i len jeden človek na oblohe hľadá ho.
Že nie som jediná, ktorá vníma to,
obklopuje ma pokojom.
Že vždy nachádzate v temnote svetlý bod,
preto ste inšpiráciou v mnohom.
Podtón týchto veršov je vďačnosť,
neveľa ľudí pociťuje nežnosť rýmov,
málo z nás vidí ligot tmavých tunelov,
vážim si Vás, pre Váš cit, pre Vašu ľudskosť.