NAČÚVATEĽ

Chcem sa nechať vzniesť,

vyletieť do výšok,

a nemať všetkého dosť.

​

Nechaj ma ísť,

dovoľ mi byť samou.

Nikto o mne nemusí vedieť,

len mi daj, čo mám,

pokiaľ tu stále zostávam.

​

To je jediné, na čom trvám

a nechcem strácať.

Nech odletia so mnou

a  nájdeme spolu cestu

jasnú ako mesačný svit.

​

A ak je to správna vec,

daj mi vedieť hneď.

Pošli mi znamenie,

áno, a či nie.

​

Dúfam, že všimnem si 

zmysel v tomto všetkom.

Lebo problém je,

že ešte pár rokov je to môj svet.

​

Nemám chuť, ani energiu

a rozmýšľam,

ako ju získať späť.

​

Vlastne nie je zmysel v tomto celom,

nič nemá dôvod.

Aspoň som si nestihla všimnúť.

​

Niečo tu chýba,

nikto nevie, čo to však je,

a tak to zostáva.

​

Môžem písať do súmraku,

aj do bieleho rána,

pokým ohňostroje začnú búchať.

A stále tu bude niečo,

čierne na bielom.