VIKPAV
KVETNÁ KRAJINA
Keď rána sú nádherné
Keď popoludnia sú pokojné
Keď slnko žiari navôkol
Keď vtáky spievajú nám len tak, bez dôvodov
Kráčať krajinou s ľahkosťou,
všetko vnímať tak s nadhľadom
Život je nečakanou krásotou,
v náruči ju stískať je akousi prirodzensťou
Príjemný vánok sa vinie,
pomedzi listy sa vykrúca.
V ladných pohyboch tancuje,
nôtia mu spevavé vtáčatá.
Či to bola ich symfónia,
a či len lúča pohladenie,
tá farebnosť jarného sveta
do voňavej prikrývky ma zavinie.
Každý kút krajiny sa prebúdza,
každý motýľ, každá včielka,
uchvacuje ma
a vidím v nich nádheru sveta.
Svet nebol nikdy pestrejší,
vzduch už dlho nebol taký plný života,
ako to, že každý kvet je dychberúcejší,
ako to, že nie je možné iba na jeden zahľadieť sa?
Ľúbezná je táto zem,
dušu pohládza,
a keby zapršalo sem,
iba ešte väčšmi k životu by sa prebrala.
A ja...
... by som si hodnotu života ešte väčšmi uvedomila.