VIKPAV
LÚČNE PÚPÄTÁ
Dni, týždne, mesiace ubehli,
a ja tu stále bdiem.
Som Tvojmu svetlu oddaný,
bez neho žiť nechcem a neviem.
Merci, mon amour,
s láskou i Tvoju pôvabnú reč sa naučím.
Do Tvojho života som sa vkradol,
a teraz, keď tu stojím, tak sa vo vetre chvejem.
Vedz lež, že pri Tebe premôžem sa každý deň,
so cťou a citom čírym ako mesačný svit.
Rád by som Ti svoj sľub vernosti dal,
budem Tvoju žiaru chrániť, Ty jediná z dám.
Nech už mráz sa Ťa nikdy nedotkne,
nežnosťou i vášňou Ťa zahrejem.
Mne budúcnosť rovná sa Tebe a mne,
nikoho iného medzi nami niet.
Som pripravený tomu, čo nás čaká čeliť,
ak v Tvojom náručí domov dovolíš mi mať,
nech naša lúka neprestane rozkvitať,
nech zapletieme sa ako dve púpätá,
nech je bohatá a čarovná, prosím,
budeš ju už naveky Tvojím jaganím zaplavovať?