top of page
IMG_20210401_144403.jpg
Search

LIFE WITHOUT DOUBTS IS NOT A LIFE (PLAČÚCA VŔBA)

  • Writer: Viki Pavlovicova
    Viki Pavlovicova
  • May 30, 2023
  • 3 min read

Updated: Aug 22, 2023


V krásny jarný deň Vás opäť a po veľmi dlhej dobe zdravím (hups... ). Ale nie, som veľmi šťastná, že sa môžem opäť venovať mojej virtuálnej knižnici a blogu :). Mala som veľmi veľa povinností a teraz, keď už mám pokoj, tak som tu znovu! :D Písanie som v žiadnom prípade nezanedbávala... :)


On a beautiful spring day, I greet you again after a very long time (oops...). But no, I’m very happy to be able to dedicate myself to my virtual library and blog again :). I had a lot of responsibilities and now that I’m at peace, I’m here again! :D I had by no means neglected writing... :)


......


Hoci sa na jar svet prebúdza a všetko kvitne, veľmi rada by som sa najprv podelila o to, ako som prežívala niektoré sychravé dni...

Báseň PLAČÚCA VŔBA vznikla ešte pred pár rokmi, no na nejaký čas som ju opustila, keďže vznikla v momentne, kedy som pochybovala o niektorých svojich rozhodnutiach a vznikla tzv. prúdom myšlienok. Vtedy som však nemala čas ju dokončiť, pretože som sa musela sústrediť na povinnosti, ktoré som vtedy mala, a tak som sa k nej vrátila až tento rok.

I keď som už necítila presne to, čo v ten moment (čo sa pri písaní stáva veľmi často - kreatívne duše by sa mali držať hesla ,,ak to neurobíš teraz, neurobíš to nikdy"), tak som si pamätala aspoň útržky svojich vtedajších myšlienkových pochodov, a tak si myslím, že som v konečnom dôsledku s výslednými strofami spokojná :).

Vtedy som sa cítila akosi nesvoja... Sama sebe som pripomínala človeka, ktorý príliš plával s prúdom, čo nikdy nerobievam... Vždy si zvolím skôr ten silný prúd, taký cez ktorý sa musím prebojovať, aby som doplávala do pokojných vôd, kde som síce možno sama, ale cítim sa tam voľná a ničím viazaná... Nerozumela som, prečo sa tak cítim, ale porozumieť som tomu chcela, a tak mi v tom verše, tak ako vždy, pomohli a naviedli ma priamo do vôd, na ktorých teplotu i hĺbku som zvyknutá... :)


Tak dúfam, že sa bude páčiť aj Vám... :) (áno, vážim si každého svojho čitateľa, preto vždy napíšem veľké písmeno ,,V" :))




Although the world wakes up in spring and everything blooms, I would first like to share how I experienced some dry days...

The poem PLAČÚCA VŔBA was written a few years ago, but I abandoned it for some time, since it was written at a moment when I doubted some of my decisions, and that by the so-called a stream of thoughts technique. However, I didn't have time to finish it then, because I had to focus on the duties I had at the time, so I didn't come back to it until this year.

Even though I no longer felt exactly what I was feeling at that moment (which happens very often when writing - creative souls should stick to the motto ’if you don't do it now, you'll never do it’), I remembered at least fragments of my thought processes at the time, so I think that in the end I am satisfied with the resulting strophes :).

At that time I felt somewhat uneasy... I reminded myself of a person who swam too much with the current, which I never do... I always prefer the strong current, the kind that I have to fight through in order to swim to the calm waters where I may be alone, but I feel free there and not bound by anything... I didn't understand why I felt that way, but I wanted to understand it, so the verses, as always, helped me and led me directly into the waters, to whose temperature and depth I am used to... :)


So I hope you will like it too... :)








Comments


bottom of page