DIFFERENCES MAKE US PERFECT (BABOONS)

I’ve decided that the second poem for today - BABOONS - is an amazing addition to PLAČÚCA VŔBA.

BABOONS is not a poem about me, but a poem about all of us. One of the messages I am trying to spread through my works is that being different is wonderful and even more, it is tremendous. Imagine a world where everyone is dressed in the same clothes with the same colours and where a person you cross by behaves and looks exactly like the one you have seen previously.

Could that even be considered a world? Would such world have any meaning? Woudln’t everyone lose their spirit? Would there be anyone enjoying their life?

Unfotunetely though, our real world is not far from that imaginary one. People tend to pretend they are someone who they are not, and by that gain only disinterest and ignorance in return. They tend to be jealous and in the process, lose their individuality. They tend to go with the times until the extent, when they are trying to oversmart everyone else and are not willing to accept any other opinion. They are too proud to learn. And even if they learn, the circle repeats and no other knowledge than the one they have is adequate.

The result is... losing themselves... not understanding the meaning of their existence... unfullfilled life.

In BABOONS, I expressed my tiredness of looking at the same pictures every day, only with a different frame.

I hope that after reading the poem, you all will realise that we evolved from baboons to humans for a reason.

Hope you like it! :)

’Just like these minerals, even the smallest and the least visible piece, each of us, has their own gloss and shade without which the mineral wouldn’t be that beautiful.’ - Vik

...

Rozhodla som sa, že druhá báseň na dnes - BABOONS - je skvelým doplnením PLAČÚCEJ VŔBY.

BABOONS nie je báseň o mne, ale je to báseň o nás všetkých. Jedným z odkazov, ktoré sa snažím šíriť prostredníctvom mojich diel, je, že byť odlišným je úžasné, a ešte viac, je to ohromné.

Predstavte si svet, kde sú všetci oblečení v tom istom oblečení tých istých farieb, a kde sa človek, okolo ktorého prejdete, správa a vyzerá presne ako ten, ktorého ste videli predtým.

Mohlo by sa to vôbec považovať za svet? Mal by taký svet nejaký význam? Nestratil by každý svojho ducha? Bol by tu niekto, kto by si užíval svoj život?

Nanešťastie však, nie je náš skutočný svet ďaleko od tohto vymysleného. Ľudia majú tendenciu predstierať, že sú niekým, kým nie sú, a tým na oplátku získavajú iba nezáujem a ignoranciu. Majú tendenciu žiarliť, a v tom procese strácajú svoju individualitu. Majú tendenciu ísť s dobou až do rozsahu, že sa snažia prechytračiť všetkých ostatných a nie sú ochotní akceptovať akýkoľvek iný názor. Sú príliš hrdí na to, aby sa učili. A i keď sa učia, ten kruh sa opakuje a akákoľvek iná vedomosť ako tá, ktorú majú oni, nie je dostatočná.

Výsledok je... strata samých seba... nepochopenie zmyslu svojho života... nenaplnený život.

V BABOONS som vyjadrila svoju únavu z toho, že sa každý deň pozerám na tie isté obrazy, len s iným rámom.

Dúfam, že po prečítaní tejto básne, si všetci uvedomíte, že sme sa z paviánov vyvinuli do ľudí z nejakého dôvodu.

Dúfam, že sa bude páčiť! :)

,,Tak ako tieto minerály, aj ten najmenší a najmenej viditeľný kúsok, každý z nás má svoj lesk a odtieň, bez ktorého by ten minerál nebol taký nádherný." - Vik

BABOONS